Fauna

Fauna

Fauna prímorí sa vyznačuje bohatstvom druhov voľne žijúcich v prírode, z ktorých mnohé sú endemické. Zvláštnosťou sú napr šakaly, žijúcej na polostrove Pelješac. Rozšírili sa aj na Korčulu. Na ostrove Mljet žije v pomerne veľkom množstve Promyka mungo, dovezené v 19. stor. z Indie, aby hubil premnozene hady. Svoj úlohu Promyka splnili, ale dnes si na ne miestni poľnohospodári niekedy sťažujú ako na škodcov drobného zvieratstva.

Jašteríc a hadov je v prímorí stále dosť. Z jedovatých hadov sú najnebezpečnejšie vretenica růžkaté, ale nie je ich príliš veľa. Vyskytujú sa vo väčšom počte ako na vrchu Sveti Ilija (najvyššie na polostrove Pelješac), pre ktorý sa lokálne používa priliehavejšie názov Monte Vipera, tj Hadí kopec. Nájdeme ich aj v národnom parku Paklenica. Preto sa pri výletoch do týchto oblastí odporúčajú dobré topánky a dlhé nohavice.

Výnimkou v prímorí nie sú ani korytnačky. Vyskytuje sa aj škorpión, pričom niektoré druhy majú v hryzadlá žľazy s jedom. Nie sú však príliš častí. Zvláštnosťou je veľká stonožka Scolopendra. Typickým hmyzom prímorí sú neúnavné cikády.

Mimoriadna je aj druhová pestrosť motýľov.

Pomerne hojné sú v niektorých oblastiach zajace, jarabice, tetřívci, žeriavy, kuroptu grécke (v krasu), ďalej líšky, jazvece a kuny.

Niektoré časti pobrežia (predovšetkým Dalmácia) sú bohaté na sťahovavé vtáctvo. Žijú tu divé husi a kačky, bociany, žeriavy, pelikány a plameniaky, sú tu aj významné zimoviská vtákov zo severnej Európy.

Prírodné podmienky pre chov domácich zvierat nie sú priaznivé. Rastlinstvo je tu dosť chudobné a neposkytuje dobytku, hlavne kravám a koňom, dosť potravy; kŕmne zmesi sa pestujú málo (potrebujú dosť vlahy). Preto sú z domácich zvierat najvhodnejšie tie druhy, ktoré sú v tomto smere veľmi skromné, teda muly a osly. Na chudobných pasienkoch sú dosť rozšírené ovce, a to drobné druhy s malými nárokmi na potravu. Dávajú síce málo mlieka a vlny, zato však ich mäso je veľmi chutné. V prímorí sa v posledných desaťročiach radikálne znížil počet kôz, ktoré boli predtým veľmi hojné a výdatne prispeli k devastácii miestneho skromného voľne rastúceho rastlinstva. Hovädzí dobytok sa chová obmedzene, častejšie skôr v severných oblastiach prímorí (napr. v Istrii).

Morské živočíšstvo odvodzuje svoj pôvod od fauny starého mora - Tethydy. V Jadrane žijú zástupcovia čisto stredozemné vodnej fauny, ďalej živočíšstva tropického, atlantickej-stredozemného a endemický jadranská fauna. More je domovom takmer 380 druhov rýb. Väčšina z nich patrí k tzv modrým rybám (plava riba), predovšetkým sardely, tuniaky, makrely a Palamida. Sú to vesměs ryby, ktoré nežijú v Jadranskom mori stále, ale len v určitých obdobiach tiahnu z domovského Stredozemného mora. Na 75% výnosu všetkého morského rybolovu Chorvátska tvoria práve tieto migrujúce druhy. K rybám, ktoré žijú v Jadrane stále, patria tzv biele ryby (bijela riba), napr Dentex, sultánka pruhovaná, mugil hlavatý. Sú to najchutnejšie, ale z jedálneho lístka najdrahšie ryby.

Z hlavonožcov žijú v Jadrane predovšetkým kalamáre, sépia a chobotnica, z mäkkýšov mušlí a ostranke jadranské. Medzi ulitníky zaradené ustrice sa v poslednej dobe pestujú výlučne umelo na určitých vhodných miestach v mori, napríklad vo Stonském zálive na juhu av Limský zálive na severe prímorí. Žijú tu aj kôrovce - raky, homáre a langusty. Morské huby a koraly (Corallium rubrum) sa tu vyskytujú podstatne menej ako predtým a v stále väčších hĺbkach (40 - 100 m). Ich kolónie zdecimovala intenzívny výlov.

Takmer na každej dlhšej plavbe po Jadrane tvorí občasný sprievod lode hrajúce delfíny.

Veľryby zavítajú do Jadrane len úplne výnimočne. O niečo častejšie, aj keď nie príliš, sú dva druhy malých žralokov (hladkoun a mačka škvrnitá), ktorým sa v prímorí hovorí morski pas. Žraloky sa sem zvyčajne dostanú tak, že sprevádzajú veľké námorné lode, pretože vyhadzovanie odpadky sú im vítanou potravou. Mimo trasy týchto lodí a mimo oblasti veľkých prístavov sa žraloky na Jadrane vyskytujú úplne výnimočne.

Dosť hojné sú zástupcovia ostnatokožcov, napr ježovky (ľudovo morský ježko) a hviezdice, ďalej i sumýši.

Z Jadrane prakticky zmizli vzácne stredomorskí tulene (Monachus monachus albiventer), niekedy sú uvádzaní ako stredomorskí lachtani, ktorí sa dnes len zriedkavo objavujú u chorvátskych ostrovčekov Jabuka a Brusnik, najďalej vysunutých do mora. Predtým žili na ostrovčeku Biševo, na Mljet a na ďalších miestach. Patrí k najohrozenejším živočíchom v Stredozemí vôbec. Už len pár desiatok ich dnes žije na niekoľkých miestach afrických a tureckých brehov.

Osobitným, výhradne sladkovodnom živočích je Macary jaskynný, ktorému Chorváti hovoria čovječja Ribica. Žije v chorvátskom krase (ale aj v slovinskom, bosnianskom a čiernohorskom), napríklad v prameni Cetiny, v rieke GACC pri otočke, vo vyvieračke rieky Goručice pri mestečku Sinje a na niekoľkých iných miestach, prevažne v podzemí. Na jeseň a jar, pri vysokom vodnom stave, sa vo vode prúdiacej z niektorých vyvěraček objavujú aj macaráti.

Ubytovanie Chorvátsko

Ďalšie ponuky



Dôležité odkazy

ADRIALAND s.r.o.

Štefánikova 51
949 01 NITRA

(+421) 376 51 85 83
info.sk@adrialand.sk
po-pia: 9–18 hod., so: 9–13 hod

Prihláste sa k odberu noviniek

Neunikne vám žiadna výhodná ponuka